ČOV Liptovský Mikuláš bola uvedená do prevádzky v roku 1975 ako mechanicko-biologická ČOV. V roku 1989 bol rozšírený biologický stupeň a vybudované kalové a plynové hospodárstvo.

Komplexná rekonštrukcia ČOV prebehla v rokoch 2011 až 2012. Zrekonštruovaná ČOV Liptovský Mikuláš má kapacitu 126 400 EO. Je to mechanicko-biologická ČOV s odstraňovaním nutrientov a s chemickým zrážaním fosforu roztokom síranu železitého. Linka kalového hospodárstva zahŕňa anaeróbnu stabilizáciu kalu s využívaním vyprodukovaného bioplynu pre potreby čistiarne.

Mechanický stupeň je tvorený lapačom štrku, hrablicami, dvomi prevzdušňovanými lapačmi piesku a tuku a dvomi primárnymi usadzovacími nádržami (radiálna a pozdĺžna nádrž). Dažďové vody sú čiastočne odľahčované do recipientu pred mechanickým stupňom a aj po mechanickom predčistení pred nátokom na biologický stupeň.

Biologický stupeň je tvorený kaskádovou aktiváciou s nádržou regenerácie kalu. Kaskádová aktivácia je usporiadaná v slede troch za sebou idúcich stupňov denitrifikácia/nitrifikácia s prítokom časti odpadovej vody v rôznych podieloch (20%, 25%, 55%) do každého stupňa. Pre podporu a účinný priebeh procesu denitrifikácie je inštalované zariadenie na dávkovanie organického substrátu. Odpadové vody privádzané na ČOV Liptovský Mikuláš sú charakteristické tým, že majú vysoký podiel priemyselných vôd najmä z kožiarskeho priemyslu a z výroby želatín bravčového, hovädzieho a rybacieho pôvodu. Práve netypické zloženie splaškovej odpadovej vody spôsobuje určitých obdobiach počas roka potrebu dávkovať fosfor (kyselina fosforečná), ktorý býva deficitný.

Vzduch je dodávaný rotačnými dúchadlami v závislosti od nameranej koncentrácie rozpusteného kyslíka alebo koncentrácie amoniakálneho dusíka. Vyčistená odpadová voda je odvádzaná zo štyroch radiálnych dosadzovacích nádrží do recipentu, vodnej nádrže Liptovská Mara.

Kalové hospodárstvo je tvorené dvoma nádržami anaeróbnej stabilizácie kalu (10 600 m³) prevádzkovanými v mezofilných podmienkach, strojovo- mechanickým zahusťovaním surového a prebytočného kalu z biológie a odvodňovaním anaeróbne stabilizovaného kalu. Usporiadanie stabilizačného procesu v nádržiach anaeróbnej stabilizácie kalu v prevádzke môže byť jednostupňové (nádrže sú paralelne zapojené) alebo dvojstupňové (nádrže sú sériovo zapojené). Nádrže anaeróbnej stabilizácie kalu sú okrem hydraulického miešania miešané aj pneumaticky prostredníctvom rotačných kompresorov vzniknutým bioplynom.

V plynovom hospodárstve je vyprodukovaný bioplyn v nádržiach anaeróbnej stabilizácie kalu akumulovaný v suchom dvojmembránovom plynojeme. Plynojem je tvorený dvoma membránami vyrobenými z vysoko odolnej polyesterovej tkaniny potiahnutej PVC. Bioplyn sa využíva okrem pneumatického miešania aj na ohrev kalu v nádrži anaeróbnej stabilizácie kalu. V kotolni sa z bioplynu produkuje teplo na vykurovanie budov v zimnom období. Prebytočný bioplyn sa spaľuje na plynovom horáku prebytočného bioplynu.

Meranie a regulácia hlavných technologických procesov sú zabezpečené najmä on-line meraniami amoniakálneho dusíka, dusičnanového dusíka, fosforečnanového fosforu, rozpusteného kyslíka, nerozpustených látok v biologickom stupni alebo vo vyčistenej odpadovej vode na odtoku z dosadzovacích nádrží.